Keď sa chovateľov opýtate, aký je rozdiel medzi samčekom a samičkou,
väčšinou sa dočkáte rovnakej odpovede. Samček je lenivý, pomalý,
prítulný tvor, ktorý väčšinu času prespí. Samičky sú živé, rýchle,
zvedavé, stále niečo skúmajú a vymýšľajú, veľa razy ničia počas
svojich hier rôzne veci (nerobia to samozrejme schválne, len sa jednoducho
hrajú).
Rozdiel medzi pohlaviami je však aj niekde inde, a je podstatne
dôležitejší ako to, či budete mať doma lenivú „plyšovú“
guľku alebo šidlo.
Na úvod treba aspoň v skratke spomenúť hierarchiu, ktorá vládne
v samčej skupine (existuje aj u samičiek, ale nie je pre ne tak
dôležitá a nie je ani tak premenlivá ako u samčekov). Skupina
spravidla pozostáva z jedného alfa jedinca, ktorý je všetkým
nadradený, a z beta, gama a omega jedincov. Beta jedinec je tesne za alfou
a je to zväčša on, kto prípadne preberá novú vedúcu pozíciu. Gama sú
všetci ostatní a omega je, ako už jeho názov napovedá, na konci hierarchie.
Nadradení sú mu všetci, v prírode obvykle ide o postihnutého,
slabšieho alebo inak zaostalého potkana, ktorého chcú ostatní dostať zo
skupiny preč (v prírode je totiž u potkanov prirodzené, že
uprednostňujú len zdravé a silné jedince, čím zvyšujú šance skupiny na
prežitie).
Čo sa týka prejavov správania v hierarchii, pri jej udržiavaní a
šarvátkach vedúcich k vyjasňovaniu pozícií sú prirodzené rôzne
bitky a strety, ktoré sa majiteľovi nemusia vždy páčiť. Ide hlavne
o stavanie sa na zadné, pretláčanie sa prednými packami (pri
vzpriamenom postoji na zadných), kopanie zadnými nohami, klbčenie sa,
točenie sa k protivníkovi bokom a samozrejme naježená srsť. Toto
všetko je sprevádzané pískaním, syčaním a veľkým krikom oboch alebo
jedného z potkanov. Cieľom bitiek a šarvátok nie je skutočné
ublíženie či dokonca usmrtenie protivníka a vážnejšie poranenia sú skôr
výnimočné. Bežne sa ale stretnete so škrabancami a možno menšími
kusancami. Víťaz súboja otočí porazeného na lopatky a pár sekúnd ho
v tejto podriadenej pozícii s odhaleným bruškom podrží.
Potkany prirodzene považujú svojich ľudí za súčasť svorky, čo
v praxi znamená, že sa s nimi hrajú, „bijú“ sa
s kúskami ich oblečenia či s ich rukami a podobne. Pri správnom
zaobchádzaní ich však považujú nielen za súčasť, ale aj za vedúcich
celej skupiny a majú pred nimi rešpekt.
A ako vyzerá to „správne zaobchádzanie“? Samčeka od
malička v rámci hry jemne otáčajte na bruško a škrabkajte ho na ňom.
Keď sa s vami bude hrať (naháňať vašu ruku a „bojovať“
s ňou), hra by mala vždy skončiť vašim „víťazstvom“, to
znamená otočením potkaníka na chrbát a jemným pridržaním v tejto
polohe s odhaleným bruškom (dávajte pozor, aby to bola naozaj hra a aby
to potkan nebral ako neoprávnené trestanie). Potkaník vás začne brať ako
svojho vodcu, bude vás rešpektovať a nebude sa snažiť byť dominantný.
Čo však robiť, ak máte len jedného potkana alebo sa v skupine
objaví príliš dominantný jedinec, ktorý si aj napriek správnemu
zaobchádzaniu bude k vám či ostatným ľuďom v domácnosti
dovoľovať?
V prípade, že máte len jedného samčeka, chýba mu
rovnocenný partner, s ktorým by mohol absolvovať všetky potrebné
sociálne interakcie, vrátane budovania a ustáľovania hierarchie. Navyše,
potkan samotár nikdy neskúsi, aké to je byť uhryznutý alebo poškrabaný
iným samcom a nemá odhad na to, ako jeho prejavy dominancie môžu človeku
ublížiť.
Keďže samček berie človeka ako súčasť skupiny, považuje za
normálne a prirodzené, že s ním bojuje o vedúce postavenie.
Používa pri tom všetky metódy, ktoré sú pre potkanie správanie typické a
ktoré sú popísané vyššie. Ideálnym riešením je zadovážiť mu
kamaráta (ak samotár ešte nie je príliš starý), s ktorým bude denne
v kontakte a ktorý uspokojí všetky jeho sociálne potreby. Ak to nie je
možné, bude nutné oplácať mu rovnakou mincou. Keď na vás váš potkaník
zaútočí, nespraví to s úmyslom vážne vám ublížiť, spraví to
v snahe ukázať vám, že má nad vami navrch. A toto by sa mu
podariť nemalo. Takže v momente jeho ataku ho treba jemne, ale rázne
chytiť pod prednými nohami, zdvihnúť do výšky vašej tváre a zasyčať na
neho, prípadne mu dôrazne dohovoriť (netreba kričať, potkan dokáže veľmi
dobre rozlišovať intonácie vášho hlasu). Potom ho prípadne ešte položte
na zem (alebo na vašu nohu) a pridržte ho na lopatkách. Po dvoch troch
sekundách ho môžete pustiť a chvíľu si ho nevšímajte.
Môže sa stať, že počas tejto výchovnej lekcie sa potkan opäť
pokúsi vás uhryznúť (pozícia podriadeného sa mu samozrejme nepáči). Aj
keď to pre vás možno bude ťažké, nesmiete sa zľaknúť a pustiť ho.
Potkan by to považoval za svoje malé víťazstvo a ďalšie výchovné lekcie
by boli stále komplikovanejšie. Ak by pri prvých výchovných pokusoch potkan
prejavoval serióznu snahu uhryznúť vás a vy sa ho budete báť, vycíti to.
Vtedy pomáha, ak ho len chytíte pod prednými packami, otočíte si ho tvárou
v tvár a zasyčíte či dohovoríte mu. Položenie na lopatky môžete
vynechať a opäť k nemu pristúpite až po niekoľkých výchovných
lekciách bez položenia na lopatky (je menšia pravdepodobnosť, že by sa
potkan stále pokúšal vás uhryznúť).
Ak máte dvoch a viacerých samcov, obvykle si všetky
sociálne potreby a kontakty „odbijú“ medzi sebou navzájom a
málokedy sa stáva, že by do prejavov nadradenosti a dominancie zahŕňali aj
svojho majiteľa či ostatných ľudí vo svojom okolí. Stať sa to však
môže, najmä ak odmalička všetkých samcov nevediete k podriadenosti
voči vám, prípadne ak sa v skupine objaví obzvlášť dominantný
jedinec a ten sa rozhodne, že mu predsa nebude rozkazovať nejaký človek
(stretnúť sa s tým môžete hlavne v období puberty, cca medzi
tretím až siedmym mesiacom veku potkana).
U mojich samcov som sa s takýmto niečím nikdy nestretla a
nikdy som nebola pohryzená bez zjavnej príčiny. Utŕžila som samozrejme pár
hryzancov, ale vždy to bola moja chyba, kedy som povedzme zasiahla do
vyjasňovania si pozícií a jeden z potkanov sa po mojej ruke ohnal
neuvedomujúc si, že som to ja. Prípadne sa potkan pošmykol na vedre so
žrádlom a ako padal, snažil sa zubami a pazúrikmi zachytiť čohokoľvek,
čo bolo v dosahu a to čokoľvek bola moja ruka. Takéto nehody sa občas
stávajú a nie je potrebné (ba priam by som povedala, že nie je žiadúce)
akokoľvek potkana „trestať“ či dávať mu výchovnú lekciu.
Ak sa však po vás potkan oženie bez predošlého varovania, bez
príčiny, začne sa na vás ježiť, syčí na vás alebo sa vám točí bokom,
opäť treba okamžite spraviť to, čo je popísané v predošlom
prípade.
Vyššie sú popísané spôsoby, ako potkanieho samca naučiť rešpektu
voči vám a ostatným ľuďom a ako ho v prípade potreby
„uzemniť“. Ak od malička potkana vychovávate tak, ako je písané
vyššie, zo samčeka sa obvykle stane maznáčik, ktorý vám pri hladkaní
bude olizovať ruky a bude sa vo vašej spoločnosti cítiť príjemne, bez
ohľadu na to, koľko potkanov doma máte.
Potkan je zviera veľmi inteligentné a dokáže rýchlo vycítiť, že sa
ho človek bojí alebo že je prílišný dobráčisko a nechá si, ľudovo
povedané, skákať po hlave. Akonáhle zaváhate, prejavíte strach alebo mu
pri jeho snahe vybojovať si vedúce postavenie ustúpite, bude to brať ako
jeden z malých úspechov vedúcich ku konečnému víťazstvu nad svojím
majiteľom. Nerobí to preto, že by vás nemal rád, robí to preto, že je to
jeho prirodzenosť. Každý samec sa snaží byť vodcom, snaží sa byť
najsilnejším a najváženejším členom skupiny, a vás berie ako prirodzenú
súčasť svojho snaženia. Chová sa k vám ako k ostatným potkanom
a rovnaké chovanie očakáva od vás. Ak by ste ho capli po zadku, nepochopí
vás, takýto vzor správania nemá vo svojej genetickej výbave. Ak mu ale jeho
neprístojné správanie oplatíte tým, na čo je zvyknutý, veľmi rýchlo
pochopí, čo si k vám môže dovoliť a bude po problémoch.
Hladkanie na brušku, jemné otáčanie na chrbát v rámci hry,
škrabkanie potkana, keď ho máte v rukách, vo výške svojej tváre a
k tvári otočného bruškom, to všetko sú spôsoby, ako potkana naučiť
podriadenosti a ako z neho spraviť maznáčika. :-)
Na záver ešte jedna dôležitá poznámka. Občas sa stane, že potkan nie
je dominantný, ale skôr agresívny, čo je na 99% dedičná
záležitosť. Je to však výnimka, nie pravidlo. Preto ak by aj napriek
vášmu zaobchádzaniu potkan začal „vystrkovať rožky“ a vy by
ste si s ním nevedeli poradiť, treba sa opýtať chovateľa, od ktorého
potkana máte, či sa aj ďalší samci chovajú rovnako a prípadne či sa
u otca neprejavila agresivita.
Tak isto ak si zoberiete potkana zo zverimexu alebo od
neovereného chovateľa, prípadne zachraňujete zvieratká od niekoho, kto sa
o ne poriadne nestaral, musíte sa dopredu vyzbrojiť veľkou
dávkou trpezlivosti a hlavne lásky a nehy, pretože neviete, č
v minulosti potkanovi niekto neublížil alebo s ním zle
zaobchádzal. V takýchto prípadoch potkan hryzie v snahe chrániť
sa, pretože sa bojí.
|
