Ľahká otázka, ťažšia odpoveď. Poďme sa najskôr pozrieť na to, čo
môže v prípade potkana znamenať slovné spojenie „vystrkovať
rožky“.
Obvykle ide o správanie, ktoré sa majiteľovi potkana vôbec
nepáči. Potkan sa ježí, syčí, točí sa k vám bokom, chrbát ma
zhrbený. A môže hrýzť. Niekedy len výstražne, ale môže sa stať,
že vás uhryzne až do krvi. Sú prípady, kedy potkan začne hrýzť bez
rozmyslu a v zúrivosti vám spôsobí niekoľko vážnych krvácajúcich
poranení (najčastejšie na rukách), ktoré si môžu vyžiadať aj ošetrenie
lekára.
Takéto správanie neprejavuje len voči vám, ale obvykle aj voči svojim
spolubývajúcim. Spravidla najskôr postrehnete takéto prejavy správania
k spolubývajúcim a až neskôr (ak už v tejto fáze nezasiahnete)
si potkan začne dovoľovať k vám.
Vyššie opísané prejavy správania sa vyskytujú skôr
u samčekov, než u samičiek a môžu mať rôzne príčiny.
Vrodená agresivita – čo robiť?
V podstate najmenej častá príčina nepríjemného správania
potkanov. Vyskytuje sa u jedinca, ktorého rodič alebo jeden
z predkov bol agresívny a v línii je možné vysledovať, že
takéto správanie sa dedí z generácie na generáciu. Spôsobená môže
byť príliš veľkým množstvom testosterónu v tele potkana. Pomôcť
môže kastrácia, pri ktorej sa potkanovi odstránia semenníky, čím sa
z tela odstráni orgán produkujúci testosterón. Keďže ide
o vážny operačný zásah do tela zvieratka, je potrebné naozaj
zvážiť, či je to práve váš prípad a či je kastrácia nutná. Rovnako
dôležitý je vek potkana, ktorého ste sa rozhodli dať kastrovať. Ak je
príliš starý (napr. starší ako rok), kastrácia už obvykle nepomôže a
nevyrieši problém s agresívnym správaním potkana. Okrem toho, pridanie
kastrovaného potkana späť do pôvodnej skupiny môže byť problematické.
Rovnako pozor na častú zámenu pojmov agresivita a dominancia.
Dominantného samca (samicu) nie je nutné kastrovať, správnym zaobchádzaním
(viac v článku Ako z potkana
vychovať maznáčika) z neho vychováte podriadené zvieratko,
ktoré vás bude rešpektovať.
Rozhodne ak máte skupinu potkanov a je v nej agresívny jedinec, je
nutné ho ihneď oddeliť od ostatných, aby im neublížil prípadne aby
niektorého nezabil.
Dominantný jedinec – čo robiť?
Častejšie sa vyskytujúca príčina syčania, hryzenia, hrbenia a
útočenia. Opäť môže byť spôsobená nadmernou tvorbou testosterónu, ale
obvykle sa vyskytuje v generácii len u jedného, dvoch jedincov, nie
u všetkých, a nededí sa z pokolenia na pokolenie (na rozdiel od
agresivity). Dá sa zvládnuť, ak odmalička s potkanom správne
zaobchádzate a vediete ho k prirodzenej podriadenosti voči vám (viac
v článku Ako
z potkana vychovať maznáčika). Môže sa však stať, že
tento potkan bude svoju dominanciu prejavovať voči spolubývajúcim.
V prípade, že ich šikanuje, je k nim zlý a ostatní sú potom
zbytočne stresovaní, je lepšie zvážiť oddelenie takéhoto jedinca od
ostatných. Môže s nimi byť v kontakte cez mreže (ale dávajte
pozor, aby na seba cez mreže neútočili) alebo pri vychádzkach (posúdenie
tejto možnosti je na vás). Pre niektorých je však lepšie úplné oddelenie
od skupiny.
Narušený potkan (zachránenec,
prinesenec,občas aj zveráčový potkan) – čo robiť?
Špecifická situácia, ktorá si vyžaduje špecifický prístup. Obyčajne
ide o potkana, ktorý v útlom veku zažil niečo negatívne, čo
poznamenalo jeho psychiku. Môže to byť nesprávne zaobchádzanie
predchádzajúceho majiteľa, zmeny prostredia, iné domáce zvieratá,
nevhodné podmienky v predošlom domove, skúsenosti s agresívnym
potkanom a podobne. Spravidla už u takéhoto potkana nikdy nezistíte, čo
sa mu vlastne stalo, no jeho správanie je narušené.
Je zlý na vás aj na spolubývajúcich, čo sa môže stupňovať aj
napriek vášmu pocitu, že potkan už je v bezpečí a v stálom
prostredí a nemá sa čoho báť. On rovnaký pocit mať nemusí a stále bude
v strehu, stále bude čakať, ktorý spolubývajúci ho kedy napadne, kedy
ho jeho človek zase opustí a podobne. A najlepšia obrana je útok.
Útokmi sa takýto potkan bráni pred strachom z opustenia, pred strachom
zo zlého zaobchádzania, pred strachom, že ho jeho spolubývajúci napadne,
pred strachom, že nedostane jesť… Pred všetkým. Je to iracionálny
strach a je na vás, aby ste tomu malému stvoreniu ukázali, že už sa nemá
čoho báť.
Zabudnite na staré a zaužívané metódy výchovy potkana. Nijaké
obracanie na chrbát, nijaké syčanie, nijaký zvýšený hlas. A hlavne,
ak ho máte začleneného v skupine, okamžite ho oddeľte a doprajte mu
vlastnú klietku, vlastný priestor.
Po oddelení záleží ďalší postup na tom, v akom stave zvieratko
je a ako ďaleko zašlo jeho chovanie sa voči vám. Nedá sa všeobecne
napísať, čo máte robiť, musíte to poznať na potkanovi sami. Hlavne majte
na pamäti, že váš miláčik vás neuhryzol a neublížil vám preto, že by
vás nemal rád. Nemusíte sa ho báť. On vám ubližovať nechce, ale je
rozhodený a bojí sa. Preto útočí na všetko, čo sa okolo neho vyskytne. Ak
pochopíte, že potkan na vás neútočí so zlým úmyslom, nebudete sa ho
báť. Ak sa ho nebudete báť, bude z vás cítiť istotu a celý proces
bude jednoduchší.
Ak to u vás zašlo tak ďaleko, že potkan naozaj hryzie všetko
okolo seba a nerozmýšľa nad tým, čo robí, bude možno potrebné nejaký
čas ho nechať v klietke a robiť len nevyhnutné úkony, ako sú
čistenie a kŕmenie. Ak to uznáte za potrebné, môžete to robiť
s rukavicami na rukách, aby ste sa vyhli ďalším zraneniam. Môžete sa
s potkanom skúsiť rozprávať cez klietku, cez mreže. Nehladkať ho, len
sa mu prihovárať jemným a kľudným hlasom. Slovám možno neporozumie, ale
intonácii vášho hlasu áno. A veľmi dobre. Ak by sa však cez mreže na
vás ježil a syčal, prestaňte sa s ním rozprávať a odíďte,
nevšímajte si ho.
Určite postupne postrehnete v jeho správaní zmeny. Prvými môže
byť napríklad to, že na vašu prítomnosť pri klietke bude reagovať
očividne pozitívne. Nebude sa na vás ježiť, nebude syčať, nebude sa
hrbiť (slovom, nebude sa snažiť zastrašiť vás, aby ste odišli). Môžete
ho skúsiť cez mreže hladiť.
Postupne sa mu venujte viac a viac, s rešpektom a bez strachu.
Púšťajte ho behať (bez ostatných potkanov samozrejme), dajte mu pocítiť,
že ho máte radi a že u vás mu nič zlé nehrozí (potkan to vycíti
z vášho správania, intonácie hlasu, vašich giest, vašej vnútornej
istoty a lásky k nemu). Ak by sa vonku pokúsil na vás byť hnusný
(naježil by sa, syčal by, nebodaj by sa pokúsil vás opäť uhryznúť),
opatrne ho chyťte a vráťte do klietky. Môžete mu pri tom vysvetliť, aký
je blbec, že sa k vám takto chová (netreba kričať) a po zavretí si ho
nevšímajte.
Ďalšou možnosťou pri opätovnom prejave agresívneho správania je
potkana si strčiť pod tričko a nosiť ho pod trikom, kým sa neukľudní.
Naopak, ak sa bude chovať pekne, nechá sa mojkať a škrabkať, bude
poslúchať, odmeňte ho. Môžete mu dať dropsík, piškótu alebo inú
dobrotu, pekne sa mu prihovoriť, pomojkať ho.
Ak budete dôsledný (keď je zlý, potrestáte ho – zavriete ho do
klietky, ak je dobrý odmeníte ho), váš miláčik veľmi rýchlo pochopí,
ako sa má správať a bude robiť všetko pre to, aby ste aj vy k nemu
boli dobrí. Bude sa snažiť zavďačiť vám za vašu lásku svojou láskou.
A bude sa cítiť bezpečne, pretože z vás bude cítiť lásku,
istotu a silu. A rešpekt. Ten nemôže byť jednostranný, nielen potkan
musí rešpektovať vás, ale aj vy musíte rešpektovať potkana. Aj
s jeho prípadnou psychickou poruchou.
Krútite nad týmto postupom hlavou? :-) Aj ja som pochybovala. Ale
prestala som. Máme doma malého psychopata. :-) Je ním Richard Levie Srdce od
Čepic, ktorý sa narodil 16.8.2008. K tomuto potkaníkovi mám veľmi
špeciálny vzťah práve kvôli tomu, od koho pôvodne je.
Ťažko dnes povedať, čo spôsobilo Riškove správanie a psychickú
rozhodenosť, ale v podstate to už ani nie je dôležité. Kedysi to bolo
milé a prítulné zvieratko, ktoré sa od nás nepohlo, nechalo so sebou robiť
čokoľvek a spávalo na gauči vedľa nás. Proste potkan na zjedenie. :)
Zmenil sa. Mysleli sme, že je to len puberta a že ho to prejde. Ale nebolo
tomu tak. Skúšali sme všetky metódy, ktoré sa obvykle pri potkanoch
používajú, ako otáčanie na chrbát, syčanie, hrešenie. Jediné, čo sme
dosiahli bolo, že Riško bol čoraz viac ustráchaný a odpornejší. Na nás
aj na chalanov v klietke.
Vďaka Grove a Potkanbabe som ale pochopila, že toto nie je to, čo
Riško potrebuje a úplne som zmenila prístup. Robila som presne to, čo som
popísala vyššie. A výsledok? Riško ma opäť pusinkuje na ústa,
nechá sa škrabkať, olizuje mi pri tom ruky a nehryzie. Je oddelený a je
spokojný. Každým jedným dňom sa dostáva do stále väščej pohody a nám
sa doma vracia nazad zvieratko, ktoré sme si zamilovali od prvej chvíle a za
ktoré sme dodnes jeho predošlej majiteľke vďační.
Na záver by som ešte rada napísala jednu vec. Každý potkan je
iný. To, čo platilo na jedného, nemusí platiť na iného. Ak máte doma
problémové zvieratko, v prvom rade sa pokúste zistiť, čo problémy
spôsobilo. Skúste zistiť, či ide o agresivitu, dominanciu alebo nejakú
záhadnú psychickú poruchu a podľa toho sa potom k potkanovi chovajte.
A pamätajte na jedno. Často dokonca aj na veľmi agresívneho jedinca
platí to isté, čo na psychicky narušeného potkana.
Okrem toho je naozaj potrebné uvedomiť si, že tak ako každý
človek má inú povahu a inú osobnosť, platí to aj o potkanoch (alebo
skôr globálne o všetkých zvieratkách). Niektorí sa radi mazlia a
nechajú so sebou robiť, čo len chcete. Niektorí ale nie. Majú vlastnú
osobnosť a vyžadujú rešpekt. Nie sú to plyšové hračky, ktoré môžete
kedykoľvek brať a naťahovať a budete čakať, že nebudú protestovať. Ak
si beriete domov potkana s predstavou, že vám bude vždy
k dispozícii, že bude robiť všetko, čo chcete a kedy chcete….asi
vás sklamem, ale nemusí to vždy platiť.
Avšak, keď sa naučíte rešpektovať povahu práve vášho
zvieratka a ono bude tým pádom rešpektovať vás, bez výhrad a snahy niečo
nasilu meniť, môžete vytvoriť skvelú dvojicu, ktorá sa bude dopĺňať a
navzájom milovať. To je to najkrajšie, čo potkanovi môžete poskytnúť
– rešpekt a lásku bez snahy meniť nasilu jeho vrodenú
povahu.
A jedno špeciálne poďakovanie osobám, ktoré
som tu okrajovo spomenula. Osobne by som aj touto cestou rada poďakovala za
pomoc pri Riškovi Potkanbabe a Grove. Obe chovateľky mi pomohli hlavne
pochopiť, čo robím zle a prečo sa Riško správa hnusne. Pomohli mi zmeniť
k nemu prístup a vďaka ich radám je dnes Riško opäť zlatíčko,
ktoré je vďačné za každú pozornosť, každé pohladenie a
pomojkanie.
|
